Feeds:
Posts
Comments

Posts Tagged ‘canada’

obama-SOTU
This is already the 2nd time that I am writing a blog about a speech by a world leader. Last time I wrote about David Cameron’s EU Speech in late January 2013.
Both of the posts however are written before the speech.

This year’s State of the Union by Obama will obviously be focused mostly on the economy and of course gun control in the United States.

One thing, that I am hoping and am very eager to hear in his address is the announcement of negotiations on a Free Trade Agreement between the United States of America and the European Union.
US Vice-President Joe Biden mentionned it during the Munich Security Conference. (You can view it here)
Biden also talked a lot about the Euro-Atlantic Security partnership, NATO and how Europe is still the most important partner to the United States.

In his 1st term Obama seemed like a non-EU president who is not that interested in European Affairs and does not see Europe as the focus of his foreign policy. With the declarations in Munich and the announcement of a Free Trade Deal with Europe Obama would change his reputation completely. Achieving such a grandiose free trade deal would also be a lasting part of his legacy. He could be remembered as the President who brought Europe and America closer together economically.

Before retiring Hillary Clinton also promoted the idea of a closer European-American economic partnership in November 2012. (Watch her speech at Brookings here)

During December 2012 many columnists wrote about the idea of such a free trade deal. An interesting one is an article by David Ignatius of the Washington Post. David Ignatius called it TAFTA – Trans-Atlantic Free Trade Agreement.

I am very much in favour of this idea. I was surprised to find out a couple of years ago that no such a deal exists yet. Liberalizing the trade would give a much needed stimulus to the economies on both sides of the North Atlantic in the European Union and in the United States. That is something both economies and politicians in those regions need.

The most significant reason why I am interested in this is the fact that my current thesis that I am writing deals exactly with this issue. I am writing about the future of the North Atlantic Economic Relations. When I chose the topic in september 2012, TAFTA was not being talked about so it is exciting to see it happen while I am writing my thesis and to write it on something current.

My thesis deals not only with TAFTA between the EU and the USA but deals with the entire North-American region including Canada. A similar deal between the EU and Canada has already been negotiated and should be signed soon. Not many ahve heard of it. It is called CETA – Comprehensive Economic and Trade Agreement – and it was supposed to be finisehd and signed for a long time.
The current Conservative Canadian government is eager to get it signed soon and join it with TAFTA as a part of some North Atlantic Economic Initiative.

As of the coming weeks and months I will be posting news and updates concerning North American Free Trade including Canada, USA and the European Union.

I am eager to read the news about the State of the Union speech tomorrow. I hope Obama will announce the free trade talks.
But as always, I am cautious. A free trade deal is an awesome idea, but agriculture will probably be exempt from it and it is likely to have a lot of common rules and restrictions which might have unforeseen negative effects that might negate the positives of free trade and of lowering of trade barriers.

Read Full Post »

THIS IS MY 1ST POST IN THE SLOVAK LANGUAGE, ORIGINALLY PUBLISHED AT MY SLOVAK BLOG AT HNONLINE.SK: http://moje.hnonline.sk/node/11709

V druhej krajine za Atlantikom v Severnej Amerike, na ktorú sa občas zabúda (ÁNO, je to Kanada) sa schyľuje k voľbám. Francúzski Kanaďania pôjdu k urnám 4. Septembra po veľmi rušnej jari a rušnom lete.

V súčasnosti je pozornosť veľkej časti sveta upretá na USA a na ich prezidenské voľby. Kampaň je v plnom prúde a Republikánska Strana na čele s ich kandidátom Mittom Romneym mala minulý týždeň veľký zjazd alebo konvenciu (Convention).

Nie všetci ale vedia, že neďaleko na sever od USA a blízko New Yorku alebo Washingtonu DC sa schyľuje k iným voľbám.

Francúzsky hovoriaca kanadská provincia Québec sa chystá k voľbám. Na tom by nebolo nič dôležité alebo zaujímavé, ak by však tentokrát neľlo trochu aj o budúcnosť celej Kanady. Voľby sú zaujímavé aj kvôli tomu, čo ich vyvolalo a aké sú hlavné volebné témy a otázky.

Voľby boli vyhlásené súčasným premiérom Jean Charest-om v stredu 1. Augusta. Zhodou okolností sa v ten istý deň v noci v najväčšom meste tejto provincie, v meste Montréal, (ktoré mnohí v SR poznajú vďaka klubu NHL Montréal Canadiens) konal nočný protest (začal 20h30 a skončil po polnoci), presnejšie pochod, veľmi hlučný pochod proti vláde toho istého premiéra.

Tento nočný protest, ktorého organizátormi sú väčšinou študenti sa v noci 1. Augusta konal už po 100. krát.

Áno, čítate správne! Už po 100-tý krát! Noc 1. Augusta znamenala 100 dní odkedy študenti v meste Montréal a v celej provincii Québec chodili do ulíc každú noc a protestovali. Proti čomu presne?

Celé to začalo vo Februári 2012 keď niekoľko študentských organizácií z mnohých fakúlt univerzít v provincii Québec začali protestovať. Najprv šlo o jednoduchý protest proti plánu vlády zvýčiť školné v univerzitách, ktoré miestna provinčná vláda dotuje.

Vačšina študentov majú ľavicové tendencie a sú prísne proti zvyšovaniu poplatkov, ktoré podľa nich znižujú prístup ku vzdelaniu, ktoré oni vidia ako spoločenské dobro. Québec má zo všetkých provincií v Kanade najnižšie školné, tým aj najdostupnejšie vzdelanie a na to sú študenti a mnohí obyvatelia hrdí.

Plán vlády zvýšiť poplatky tak vyvolal nevôľu nielen študentov ale aj širšej populácie. K študentom sa pridali odbory a mnohí iní ľudia, ktorí sú buď nespokojní so súčasnou vládou alebo sú proti zvyšovaniu školných poplatkov.

To čo začalo ako protest študentov prerástlo na celospoločenské hnutie, ktoré otriaslo nielen Québec-om ale celou Kanadou. V mesiacoch Apríl a Máj 2012 dosiahli nepokoje najvyššiu úroveň a násilnosti, boje s políciou, zatknutia, policajné sirény, helikoptéry a rozbité výklady boli na dennom poriadku. Po tom čo vláda so čtudentmi odmietala rokovať alebo zrušila rokovania, ktoré prebiehali a po tom čo premiér študentov otvorene urážal začali koncom Apríla nočné pochody, ktoré sa konali každú noc.

Monhí študenti prirovnávali toto hnutie k hnutiam v arabskom svete, k Arabskej jari, a dávali mu názvy ako “Printemps Québécois” (Quebecká Jar), “Printemps Érable” (Javorová Jar) či “Printemps Étudiant” (Študenstká Jar).

Jean Charest sa snažil situáciu otočiť tým, že prijal drsný až nedemokratiský zákon, ktorý silno obmedzoval akúkoľvek demončtráciu či protest. Polícia ho však niekdy nevyužila a mnohé supiny a organizácie obhajujúce ľudské a občianske práva odsúdili tento zákon.

Neuspel, stal sa totiž úplný opak. Namiesto upokojenia sa všetko zhoršilo. To čo bolo iba niekoľko zatknutí za noc a niekoľko malých bitiek s políciou a zopár rozbitých výkladov za zmenilo na ešte hlučnejšie nočné pochody, ešte násilnejšie bitky s políciou, horiace autá, ešte viac rozbitých výkladov, niekoľko zranených a oveľa viac zatknutých.

Veľká Cena Kanady Formuly 1 v Júni 2012 v Montréali bola takmer narušná protestujúcimi.

Hnutie bolo jednoznačne ľavicové, až protikapitalistické, protivládne, akési pokračovanie hnutia Occupy, proti korupcii súčasnej vlády (Premiér Jean Charest je obvinený z viacerých korupčných afér a jeho ministri si vraj podávajú ruku s Mafiou, jeho vláda dlho odmietala akékoľvek vyšetrovanie), ženské a iné sociálne hnutia, environmentálne hnutia ale aj to čo mnohí dúfali, že v provincii Québec pomaly umiera: separatizmus alebo ako to volajú oni: “Souverainisme” (Suverénizmus).

Nakoniec premiér Jean Charest aby mal akúkoľvek šancu byť zvolený vyhlásil voľby na 4. Septembra. Toto hnutie, ktoré prešlo provinciou je vraj rovnako veľké ak nie vačšie ako v 60. rokoch keď podobné hnutia prechádzali celým západným svetom.

Súčasné voľby odrážajú všetko proti čomu alebo za čo toto hnutie demonštrovalo. Jedna politická strana PQ (Parti Québecois – separatisti), sa pridalo na stranu študentov a celého hnutia. Očividne z toho dosť aj profitovali, kedže sú na prvom mieste s 32% hlasov. NIe sú jedinou stranou, ktorá hlási odlúčenie od Kanady ale dve strany PLQ, kam patrí Jean Charest a CAQ, ktoré sú za zachovanie provincie Québec v Kanade majú spolu takmer 50% hlasov.

Mnohé návrhy a vyjadrenia PQ a ich predsedkyne Pauline Marois znepokojujú anglicky hovoriacih Kanaďanov alebo tzv. bilinguálnych v provincii Québec a mnoho Kanadských denníkov a politikov sa vyjadrujú znepokojene. PQ však ubezpečuje, že nemá žiadnu radikálnu agendu a bude brániť práva jazykových menšín v provincii (kam patrí aj angličtina).

Predsedkyňa Pauline Marois mala v meste Montréal príhovor na predvolebnom zjazde jej strany PQ, kde pôsobila veľmi sebavedome a vyhlásila všetkých Québecois aby ju volili. Keďže sa v súčasnosti v meste Montréal zdržujem tak som sa tam išiel pozrieť a vidieť a počuť to celé bolo zaujímavé. Ja ju volám “Iron Lady z Québecu”.

Jej prejav bol v rovnakom čase keď Americký Republikánsky kandidát Mitt Romney podával svoj vlastný prejav v meste Tampa na Floride.

Pre mnoho Kanadských novinárov a aj novinárov v meste Montréal sú tieto voľby síce len provinčné ale sú osudné pre celú Kanadu.

Ako častokrát v minulosti aj teraz je provincia Québec rozhodujúca pre osud celej Kanady alebo aspoň pre celkovú politickú situáciu a stabilitu v nej.

Poznámka: Čo najskôr budem môcť pridám linky a zaujímavé zdroje a tiež fotografie z demončtrácií v meste Montréal. Tiež sa budm snažiť napísať článok o výsledku volieb, o vzťahoch medzi provinciou Québec a zvyškom Kanady a o výsledku volieb.

Dúfam, že vás tento môj článok zaujal a poskytol vám nové informácie najmä o Kanade a provincii Québec.

Read Full Post »