Posted in Central and Eastern Europe, Economy, European Union, Experiences, History, In English - po Anglicky - En Anglais, International Affairs, International Security, Opinions, Po Slovensky - In Slovak - En Slovaque on December 31, 2012| Leave a Comment »
The WordPress.com stats helper monkeys prepared a 2012 annual report for this blog.
Here’s an excerpt:
600 people reached the top of Mt. Everest in 2012. This blog got about 2,000 views in 2012. If every person who reached the top of Mt. Everest viewed this blog, it would have taken 3 years to get that many views.
Posted in Experiences, International Affairs, Opinions, Po Slovensky - In Slovak - En Slovaque, tagged canada, charest, Elections, jean, law 78, marois, montreal, parti, pauline, protest, province, provincial, québec, québecois, spring, student, tuition on September 3, 2012| Leave a Comment »
THIS IS MY 1ST POST IN THE SLOVAK LANGUAGE, ORIGINALLY PUBLISHED AT MY SLOVAK BLOG AT HNONLINE.SK: http://moje.hnonline.sk/node/11709
V druhej krajine za Atlantikom v Severnej Amerike, na ktorú sa občas zabúda (ÁNO, je to Kanada) sa schyľuje k voľbám. Francúzski Kanaďania pôjdu k urnám 4. Septembra po veľmi rušnej jari a rušnom lete.
V súčasnosti je pozornosť veľkej časti sveta upretá na USA a na ich prezidenské voľby. Kampaň je v plnom prúde a Republikánska Strana na čele s ich kandidátom Mittom Romneym mala minulý týždeň veľký zjazd alebo konvenciu (Convention).
Nie všetci ale vedia, že neďaleko na sever od USA a blízko New Yorku alebo Washingtonu DC sa schyľuje k iným voľbám.
Francúzsky hovoriaca kanadská provincia Québec sa chystá k voľbám. Na tom by nebolo nič dôležité alebo zaujímavé, ak by však tentokrát neľlo trochu aj o budúcnosť celej Kanady. Voľby sú zaujímavé aj kvôli tomu, čo ich vyvolalo a aké sú hlavné volebné témy a otázky.
Voľby boli vyhlásené súčasným premiérom Jean Charest-om v stredu 1. Augusta. Zhodou okolností sa v ten istý deň v noci v najväčšom meste tejto provincie, v meste Montréal, (ktoré mnohí v SR poznajú vďaka klubu NHL Montréal Canadiens) konal nočný protest (začal 20h30 a skončil po polnoci), presnejšie pochod, veľmi hlučný pochod proti vláde toho istého premiéra.
Tento nočný protest, ktorého organizátormi sú väčšinou študenti sa v noci 1. Augusta konal už po 100. krát.
Áno, čítate správne! Už po 100-tý krát! Noc 1. Augusta znamenala 100 dní odkedy študenti v meste Montréal a v celej provincii Québec chodili do ulíc každú noc a protestovali. Proti čomu presne?
Celé to začalo vo Februári 2012 keď niekoľko študentských organizácií z mnohých fakúlt univerzít v provincii Québec začali protestovať. Najprv šlo o jednoduchý protest proti plánu vlády zvýčiť školné v univerzitách, ktoré miestna provinčná vláda dotuje.
Vačšina študentov majú ľavicové tendencie a sú prísne proti zvyšovaniu poplatkov, ktoré podľa nich znižujú prístup ku vzdelaniu, ktoré oni vidia ako spoločenské dobro. Québec má zo všetkých provincií v Kanade najnižšie školné, tým aj najdostupnejšie vzdelanie a na to sú študenti a mnohí obyvatelia hrdí.
Plán vlády zvýšiť poplatky tak vyvolal nevôľu nielen študentov ale aj širšej populácie. K študentom sa pridali odbory a mnohí iní ľudia, ktorí sú buď nespokojní so súčasnou vládou alebo sú proti zvyšovaniu školných poplatkov.
To čo začalo ako protest študentov prerástlo na celospoločenské hnutie, ktoré otriaslo nielen Québec-om ale celou Kanadou. V mesiacoch Apríl a Máj 2012 dosiahli nepokoje najvyššiu úroveň a násilnosti, boje s políciou, zatknutia, policajné sirény, helikoptéry a rozbité výklady boli na dennom poriadku. Po tom čo vláda so čtudentmi odmietala rokovať alebo zrušila rokovania, ktoré prebiehali a po tom čo premiér študentov otvorene urážal začali koncom Apríla nočné pochody, ktoré sa konali každú noc.
Monhí študenti prirovnávali toto hnutie k hnutiam v arabskom svete, k Arabskej jari, a dávali mu názvy ako “Printemps Québécois” (Quebecká Jar), “Printemps Érable” (Javorová Jar) či “Printemps Étudiant” (Študenstká Jar).
Jean Charest sa snažil situáciu otočiť tým, že prijal drsný až nedemokratiský zákon, ktorý silno obmedzoval akúkoľvek demončtráciu či protest. Polícia ho však niekdy nevyužila a mnohé supiny a organizácie obhajujúce ľudské a občianske práva odsúdili tento zákon.
Neuspel, stal sa totiž úplný opak. Namiesto upokojenia sa všetko zhoršilo. To čo bolo iba niekoľko zatknutí za noc a niekoľko malých bitiek s políciou a zopár rozbitých výkladov za zmenilo na ešte hlučnejšie nočné pochody, ešte násilnejšie bitky s políciou, horiace autá, ešte viac rozbitých výkladov, niekoľko zranených a oveľa viac zatknutých.
Veľká Cena Kanady Formuly 1 v Júni 2012 v Montréali bola takmer narušná protestujúcimi.
Hnutie bolo jednoznačne ľavicové, až protikapitalistické, protivládne, akési pokračovanie hnutia Occupy, proti korupcii súčasnej vlády (Premiér Jean Charest je obvinený z viacerých korupčných afér a jeho ministri si vraj podávajú ruku s Mafiou, jeho vláda dlho odmietala akékoľvek vyšetrovanie), ženské a iné sociálne hnutia, environmentálne hnutia ale aj to čo mnohí dúfali, že v provincii Québec pomaly umiera: separatizmus alebo ako to volajú oni: “Souverainisme” (Suverénizmus).
Nakoniec premiér Jean Charest aby mal akúkoľvek šancu byť zvolený vyhlásil voľby na 4. Septembra. Toto hnutie, ktoré prešlo provinciou je vraj rovnako veľké ak nie vačšie ako v 60. rokoch keď podobné hnutia prechádzali celým západným svetom.
Súčasné voľby odrážajú všetko proti čomu alebo za čo toto hnutie demonštrovalo. Jedna politická strana PQ (Parti Québecois – separatisti), sa pridalo na stranu študentov a celého hnutia. Očividne z toho dosť aj profitovali, kedže sú na prvom mieste s 32% hlasov. NIe sú jedinou stranou, ktorá hlási odlúčenie od Kanady ale dve strany PLQ, kam patrí Jean Charest a CAQ, ktoré sú za zachovanie provincie Québec v Kanade majú spolu takmer 50% hlasov.
Mnohé návrhy a vyjadrenia PQ a ich predsedkyne Pauline Marois znepokojujú anglicky hovoriacih Kanaďanov alebo tzv. bilinguálnych v provincii Québec a mnoho Kanadských denníkov a politikov sa vyjadrujú znepokojene. PQ však ubezpečuje, že nemá žiadnu radikálnu agendu a bude brániť práva jazykových menšín v provincii (kam patrí aj angličtina).
Predsedkyňa Pauline Marois mala v meste Montréal príhovor na predvolebnom zjazde jej strany PQ, kde pôsobila veľmi sebavedome a vyhlásila všetkých Québecois aby ju volili. Keďže sa v súčasnosti v meste Montréal zdržujem tak som sa tam išiel pozrieť a vidieť a počuť to celé bolo zaujímavé. Ja ju volám “Iron Lady z Québecu”.
Jej prejav bol v rovnakom čase keď Americký Republikánsky kandidát Mitt Romney podával svoj vlastný prejav v meste Tampa na Floride.
Pre mnoho Kanadských novinárov a aj novinárov v meste Montréal sú tieto voľby síce len provinčné ale sú osudné pre celú Kanadu.
Ako častokrát v minulosti aj teraz je provincia Québec rozhodujúca pre osud celej Kanady alebo aspoň pre celkovú politickú situáciu a stabilitu v nej.
Poznámka: Čo najskôr budem môcť pridám linky a zaujímavé zdroje a tiež fotografie z demončtrácií v meste Montréal. Tiež sa budm snažiť napísať článok o výsledku volieb, o vzťahoch medzi provinciou Québec a zvyškom Kanady a o výsledku volieb.
Dúfam, že vás tento môj článok zaujal a poskytol vám nové informácie najmä o Kanade a provincii Québec.
David Zolcer's Blog 